Tak toto je príspevok do ktorého do komentárov môžete písať vaše strašidelne príbehy a tie najlepšie potom dám rovno do príspevku a nie do komentárov.
Nika
Mám 11 rokov a môj život sa mi až do teraz zdal úplne obyčajný. No už nieje... Jednu noc,keď hodinyodbili polnoc,zjavila sa mi akási žena. Mala divné šaty a zahalenú tvár. Myslela som si, že sa mi to len zdá, ale ona prišla bližšie a pohladila ma po tvári. Veľmi som sa bála a chcela som kričať, no nevydala som zo seba ani hlások. Urobila akýsi pohyb pravou rukou a tam som sa zjavila ja, keď som bola šťastná. Hrala som sa so psom, no pohla ľavou rukou a v nej som bola, keĎ mi umrel psík. Plakala som. Spojila ruky a vytvorila ma v týchto časoch. Znova sa ku mne priblížila a chcela niečo spraviť, no amizla, keď začula susedov, ako sa hádajú. Odľahlo mi, no na druhý deň, keď som sa vracala zo školy, zbadala som ju v autobuse. Kývala mi a držala mi miesto. Musela som si k nej prisadnúť, strašne ma to k nej ťahalo. Snažila sa mi niečo vysvetliť, ale ja som ju nepochopila. Zaviedla ma do domu a ukázala mi fotku muža, asi jej priateľa. Na fotke bolo napísané ,,Navždy budeme spolu, Julianna". Potom ma zaviedla k rieke. Zjavil sa tam ten muž. Zrazu padli na zem jej šaty a odokryli to, čo tajila. Svoju pravú tvár. Bola nádherná. Chytila za ruku toho muža, objali sa a začali mi mávať. Neskôr zmizli. Keď som sa pýtala mamy, kto bola Julianna, povedala, že to bolo mladé dievča, ktoré obvinili zo smrti svojho manžela. Ušla, aby sa vyhla ľuďom. Namiesto nášho domu tu bol kedysi potok. Ona do toho potoka skočila a jeden z ľudí do nej hodil kameň. Omdlela a umrela. Okrem toho Julianna bola moja pra, pra... babka. Neviem, či ma chcela varovať alebo ma chcela spoznať...
Komentáre
Prehľad komentárov
Mám 11 rokov a môj život sa mi až do teraz zdal úplne obyčajný. No už nieje... Jednu noc,keď hodinyodbili polnoc,zjavila sa mi akási žena. Mala divné šaty a zahalenú tvár. Myslela som si, že sa mi to len zdá, ale ona prišla bližšie a pohladila ma po tvári. Veľmi som sa bála a chcela som kričať, no nevydala som zo seba ani hlások. Urobila akýsi pohyb pravou rukou a tam som sa zjavila ja, keď som bola šťastná. Hrala som sa so psom, no pohla ľavou rukou a v nej som bola, keĎ mi umrel psík. Plakala som. Spojila ruky a vytvorila ma v týchto časoch. Znova sa ku mne priblížila a chcela niečo spraviť, no amizla, keď začula susedov, ako sa hádajú. Odľahlo mi, no na druhý deň, keď som sa vracala zo školy, zbadala som ju v autobuse. Kývala mi a držala mi miesto. Musela som si k nej prisadnúť, strašne ma to k nej ťahalo. Snažila sa mi niečo vysvetliť, ale ja som ju nepochopila. Zaviedla ma do domu a ukázala mi fotku muža, asi jej priateľa. Na fotke bolo napísané ,,Navždy budeme spolu, Julianna". Potom ma zaviedla k rieke. Zjavil sa tam ten muž. Zrazu padli na zem jej šaty a odokryli to, čo tajila. Svoju pravú tvár. Bola nádherná. Chytila za ruku toho muža, objali sa a začali mi mávať. Neskôr zmizli. Keď som sa pýtala mamy, kto bola Julianna, povedala, že to bolo mladé dievča, ktoré obvinili zo smrti svojho manžela. Ušla, aby sa vyhla ľuďom. Namiesto nášho domu tu bol kedysi potok. Ona do toho potoka skočila a jeden z ľudí do nej hodil kameň. Omdlela a umrela. Okrem toho Julianna bola moja pra, pra... babka. Neviem, či ma chcela varovať alebo ma chcela spoznať...
Re: Záhadná žena
(danusicka, 24. 2. 2012 18:26)tak toto je skvely pribeh, naaozaj sa mi paci!!!
Re: Re: Záhadná žena
(Julianna, 29. 9. 2012 8:53)Dokelu ja sa volám Julianna, ale fakt mam madarske meno, mam korene v madarsku... :D ale neverim v duchov ani nic podobne citam si iba tak...
krvava mary
(viktória husarčková, 21. 5. 2011 17:55)raz, ked som sa kupala, stale som si pripomínala, ze krvava mary neexistuje. no zrazu som si vsimla, ze mi tecie krv znosa. odvtedy si uz radsej nepripominam, ze neexistuje.
Záhadná žena
(Nika, 19. 10. 2009 17:42)